Jedného dňa som si z rozmaru kúpil pár svetlošedýchnohavice na jogulebo sa mi páčila farba. Moje bacuľaté ja stojace pred zrkadlom sa pri pohľade na mňa v tých jogových nohaviciach neubránilo smiechu. Nohavice boli skutočne pohodlné, objímali moje brucho a stehná, vďaka čomu som sa cítil plný energie. Zrazu ma zaliala vlna nevysvetliteľnej dôvery. Začal som sa teda prechádzať po izbe s pocitom, že som už pár kíl schudol.

Nosiť ichnohavice na jogu,aj keď moja váha zostala rovnaká, moje myslenie bolo iné. Jedného dňa, keď som v nich chodil po dome, som zrazu pocítil nutkanie zdokonaliť sa. Začal som teda behať, naťahovať sa a dokonca som sa pokúsil o niekoľko jogových pozícií.

Aj keď to bolo spočiatku trochu nemotorné, spokojnosť, ktorú som po prepotení cítil, bola obrovská. Dokonca som sa stal členom telocvične, niečo nepredstaviteľné len pár mesiacov predtým.